Ak chcú používatelia vyťažiť z kochleárneho implantátu maximum, mali by pravidelne cvičiť, rovnako ako pri prvom implantáte. Odborníci z Nemecka a Rakúska vysvetľujú, ako konkrétne trénovať obojstranné počutie.

„Sekvenčná kochleárna implantácia vyžaduje špecifické a postupné trénovanie obidvoch uší,“ vysvetľuje Corinna Schaarová, špecialistka na rehabilitáciu sluchu po zavedení sluchových implantátov z Nemecka. Sekvenčná kochleárna implantácia znamená, že používateľ s jedným kochleárnym implantátom dostane na kontralaterálne ( = druhé) ucho druhý kochleárny implantát. Logopéd Constanze Vetter z Viedne sa venuje používateľom kochleárnych implantátov v Rakúsku. „Mojim klientom odporúčam, aby s novým implantátom najskôr cvičili doma. V každodennom živote by aj tak mali používať obidva implantáty po celý deň.“

Čím viac času uplynie od prvej implantácie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že používatelia zabudli na týždne a mesiace cvičenia, ktorý nasledoval po ich prvej operácii. Kandidáti na kochleárny implantát niekedy očakávajú, že druhé ucho rýchlo dobehne to prvé a dosiahne rovnaký výkon krátko po prvom nasadení. Niektorí však vnímajú nový signál na druhej strane ako rušivý hluk v pozadí. „Je nevyhnutné, aby pacienti nosili zvukový procesor pravidelne. Musia byť motivovaní a ochotní spolupracovať,“ zdôrazňuje Schaarová.

Počutie – obidvoma ušami a oboma spôsobmi

Posluch a porozumenie reči sa najprv cvičí s druhým implantátom samostatne, neskôr s obidvoma zariadeniami naraz. Ak sa malé deti zdráhajú zložiť prvý implantát, rodičia niekedy používajú nasledujúci trik: deťom po poobedňajšom spánku povedia, že „prvý implantát je stále unavený a chce si ešte trochu pospať.“ A to je ten správny čas na posluchové hry.

Ak chcete lokalizovať zvuky a vyfiltrovať jednotlivé zvuky a zdroje reči v hlučnom prostredí, sluchové schopnosti by mali byť na obidvoch stranách približne rovnaké. Rovnako ako reč či komunikácia, aj rozvoj takýchto binaurálnych schopností nejaký čas trvá, a to dokonca aj u detí so zdravým sluchom. Tieto schopnosti sa rozvíjajú pomocou reči a jazyka, a preto je pre používateľov kochleárneho implantátu zásadné, aby ich vedome trénovali.

Hrá na schovávačku pre malých aj veľkých

Táto obľúbená hra pre tínedžerov a dospelých sa začína štandardným vyzváňacím tónom telefónov Samsung, Apple či Huawei: „Čí mobil to zvoní?“ alebo „Kam som dala ten telefón?“.

Zatiaľ čo dospelí môžu v takýchto situáciách reagovať nervózne, deťom sa tieto hry na schovávačku väčšinou veľmi páčia. Hra zahŕňa dvoch hráčov – jeden z nich sa schová a vydáva vopred určený zvuk alebo volá hľadajúceho hráča podľa mena. Ďalšou možnosťou je ukryť vyzváňací budík alebo mobil. Deti môžu hľadať spoločne. Deti s novo voperovaným implantátom môžu pri hľadaní ukrytého miesta potrebovať pomoc dospelého hráča.

Medzi deťmi je obľúbená aj hra so zaviazanými očami. Na účely nácviku sluchu sa hráčovi so zaviazanými očami možno uhýbať alebo ho možno privolať len pomocou zvukov. Prispôsobiť sa, samozrejme, dajú aj iné detské hry. Corinna Schaarová sa smeje: „S deťmi najradšej hrám hru Počujem niečo, čo ty nepočuješ. Detí sa nepýtame len na to, aký zvuk počujú, ale aj odkiaľ pochádza.“

Cielená lokalizácia

Ak ste dospelý a chcete si precvičovať smerový sluch, je najlepšie začať v dobre známom prostredí a so známymi zvukmi, ktoré viac-menej viete lokalizovať. Snažte sa nájsť zdroj zvuku. Zatvorte oči, otočte hlavu do rôznych smerov a zistite, z ktorého smeru môžete zvuk lokalizovať najlepšie.

„Zvuky môžu byť hovorené slová, hudobné nástroje alebo každodenné zvuky,“ vysvetľuje Vetter. „Ak sa človeku darí lokalizovať zvuk, pustím dva zvuky z rôznych smerov, jeden za druhým. Používatelia by ich mali vedieť lokalizovať v správnom poradí.“ Keď pokročíte, môžete vyskúšať cvičenia v neznámom prostredí alebo s neznámymi alebo pohyblivými zvukmi, ako napríklad prechádzajúce autá.

V prípade dospelých je potrebné, aby sa cvičenia dali ľahko zaradiť do ich každodenného života. Schaarová odporúča používateľom, aby zatvorili oči, samostatne alebo s partnerom, a určiť, koľko zvukov vnímajú, aké sú to zvuky a odkiaľ pochádzajú. Pri skupinovej terapii sa táto hra dá hrať vnútri aj vonku, v parku či v kaviarni. Lokalizácia a rozpoznávanie zvukov sa dajú nacvičovať naraz.

Porozumenie reči v hlučnom prostredí

Každodenný život vyžaduje porozumenie a komunikáciu v hluku – či už ste v reštaurácii, kancelárii s otvoreným priestorom, v triede alebo vo verejnej doprave. „Porozumieť reči v hlučnom prostredí je v procese rehabilitácie najťažšie dosiahnuteľný míľnik,“ hovorí Vetter. Ak si používatelia implantátu nie sú istí nejakým cvičením, odporúča sa vykonať ho najprv v tichom prostredí. Jej nemecký kolega dodáva: „Hneď ako pacient dokáže identifikovať prvé slová, k cvičeniam sa môže pridať jemný hluk do pozadia.“

V rečových testoch sa zvykne používať štandardizovaný biely šum, no Vetter pri nácviku počúvania uprednostňuje hluk prostredia. „Rád pracujem s prostredím každodenného života.“ Keď ste doma, môžete si zapnúť rádio. Skúsení používatelia môžu absolvovať hodinu komunikácie vo svojej obľúbenej reštaurácii. Vetter zdôrazňuje, že v takom prostredí dokonca aj ľudia so zdravým sluchom niekedy potrebujú vec počuť dvakrát. „Kľúčovou súčasťou mojich terapeutických cvičení je vytvárať s klientmi stratégie na to, ako zvládať určité situácie.“

„Na začiatku často stačí počas cvičenia len otvoriť okno,“ vysvetľuje Schaarová. Je to jednoduchá pomôcka, či už cvičíte s konverzačným partnerom alebo počúvate CD. „Každodenný život poskytuje najlepšie podmienky na nácvik porozumenia v hlučnom prostredí,“ usmieva sa Schaarová. „Hluk jednoducho patrí k životu.“